Ak sa vzdáme predstavy nezúčastneného pozorovateľa, charakteristickej pre vedu 19. a čiastočne aj
20. storočia, potom musíme priznať, že stupeň objektivity historika nikdy nedosiahne absolútnu hodno -
tu, že relativizmus je nevyhnutnou a prirodzenou súčasťou snahy o objektívnu rekonštrukciu minulosti.
Okrem toho však historik zameraný na oblasť dizajnu musí čeliť ďalším problémom špecifickým pre
sféru jeho výskumu. Tie sú späté najmä s vymedzením samotného predmetu skúmania. Historici
a teoretici dizajnu, ale ani samotní dizajnéri sa totiž nevedia zjednotiť na obsahu pojmu „dizajn“.
Ten je už po desaťročia ústredným bodom neustávajúcich sporov.2 Jednotlivé práce o dejinách dizajnu
sa preto niekedy líšia tak diametrálne, akoby išlo o dejiny akýchsi rôznych dizajnov.
Rozdielnosť v definovaní predmetu výskumu, ktorý je základným kritériom pri výbere artefaktov
a ich interpretácii, súvisí s hybridnou podstatou dizajnu. Dizajn využíva informácie a pracovné
postupy vedeckých, technických aj umeleckých disciplín, jeho výstupy možno pomeriavať technickými,
umeleckými i ekonomickými kritériami, možno ho hodnotiť vo vzťahu k rôznorodým oblastiam
ľudských aktivít. Pre historika je všeobecne ťažké prijať fakt relatívnej hodnoty vlastných súdov,
pre historika zaoberajúceho sa dizajnom je však ešte ťažšie priznať eklektickú podstatu predmetu
výskumu, problematizujúcu konštruovanie konzistentných dejín disciplíny. Prví z historikov dizajnu
zvyčajne absolutizovali niektorú zo sfér, do ktorých dizajn zasahuje. Ich dnešní kolegovia zväčša
deklarujú potrebu komplexného skúmania rôznorodých aspektov dizajnu, líšia sa však v tom, akú
závažnosť pripisujú jednotlivým faktorom. V dôsledku toho ponúkajú veľmi rôznorodé alternatívy
veľkého príbehu dizajnu.
Keďže aj prvé syntetické práce o dejinách dizajnu si dodnes udržiavajú svoj vplyv, pokúsime sa
prostredníctvom ich konfrontácie s novšími publikáciami priblížiť najvýraznejšie tendencie v skúmaní
minulosti dizajnu a ich metodologické obmedzenia.
Hoci v anglickom parlamente už v polovici 19. storočia prebiehali diskusie o význame dizajnu pre
komerčnú úspešnosť výrobkov, v zárodočnej etape formovania historickej reflexie dizajnu dominovali
úvahy, ktoré ho hodnotili kritériami výtvarného umenia. Ako príklad možno uviesť články zaoberajúce
sa ornamentom, publikované v prvom dizajnérskom časopise Journal of Design and Manufactures
v rokoch 1849 – 1852.3 Podobne limitované sú i teoretické práce reformátorov dizajnu z druhej
polovice 19. a prvých desaťročí 20. storočia4, ktoré navyše často zdôrazňujú spätosť dizajnu s etickými